In Sleep – 3D Scanned Selfportrait (2020)

Čo pre mňa znamená portrét v 21 storočí?
Kontext diela In Sleep

Portrét vnímam ako žánrovú formu umenia, ktorá dosiahla svoj vrchol približne v 19. storočí. Samotný pojem preto pre mňa so sebou nesie archaický priam až nesúčasný kód, ktorý je v priamom opozite k stratégiám, ktorým sa v tvorbe venujem a sú využívané v súčasnom umení. Len zobrazenie podobizne ako cieľ nie je „IN“ a ani nám nemá v kontexte dnešného sveta čo ponúknuť. Naše oči sú unavené a zahltené obrazmi, ktoré len zobrazujú v hlavnom prúde prostredníctvom reklamy, sociálnych sietí a iného vizuálneho smogu.
Napriek tomu dnešný diapazón techník a koncepčných prístupov vo výtvarnom umení umožnil posun od portrétu ako pôvodne centrálneho námetu k jeho možnému užitiu, využitiu a následnému recyklovaniu.
To, že bol portrét storočia predtým tak úzko naviazaný na reprodukujúcu statickú polohu realizovaný predovšetkým médiami maľby, sochy a neskôr fotografie, neznamená, že sa portrét ako taký stal nezaujímavý pre nastupujúce nové média. Nové média umožňujú iný prístup k portrétu, mám pocit, že ho ale prezentujú ako sekundárny námet – význam, respektíve ho transformovali na sekundárny námet.
V projekte In Sleep pracujem s metódou 3D skenu, ktorá sa v súčasnosti používa hlavne pri tvorbe augmentovanej reality (AR). Spočíva v 3D rekonštrukcii snímaného povrchu formou tzv. bodového mraku (point cloud), čo je nezoradené pole bodov v 3D priestore. Každý zosnímaný bod má polohu XYZ, farbu a vektor označujúci orientáciu bodu. Metóda umožňuje zobrazenie objektov v 3D zobrazení. Vlastnosti bodového mračna a následná postprodukcia v 3D programe mi umožňujú modifikáciu obrazu, s cieľom podporiť efemérnosť zobrazovaného výjavu.
Práca ma viacero rovín. Portrét je zámerne snímaný ako odliatok tváre, ktorého rub je viditeľný prostredníctvom rotácie. Percipient tak môže nahliadnuť pod povrch akoby dovnútra môjho snového procesu. Zároveň video-loop funguje aj ako známy optoklam „Hollow-Mask illusion“, ktorý dokazuje našu dominanciu konvexného vnímania tvárí nad konklávnym, čo je dané našou vizuálnou zaujatosťou pri vnímaní známeho objektu. Iluzívnosť fragmentového zobrazenia podporujem názovom – In Sleep/V spánku. Keďže sme zvyknutí na proces vzniku autoportrétu, ktorý umožňujú klasické médiá ako zachytenie podobizne autorom v bdelom stave, vedome kalkulujem aj s prípadnými otázkami publika v súvislosti s možnou virtuálnou fabuláciou a interpretáciou zachyteného stavu snenia. Jednou z odpovedí môže byť aj skutočnosť, že osobne pre mňa dielo z istého uhla súvisí so súčasnou dobou neistoty a obsahuje postoj zámerného „autorského“ odpútania sa od reality.

In Sleep, jednokanálové video, loop, 2020.
Anabela Sládek

k Výstave/Tienále portrétu, Liptovská galéria

In Sleep – Selfportrait (2020)
3D Scan
digital printing of rotating model sequences
3D model projection



V spánku – Autoportrét (2020)
3D sken
digitálna tlač sekvencí rotujúceho modelu
projekcia modelu



In Sleep_001

In Sleep_040

In Sleep_090

In Sleep_110

In Sleep_140

In Sleep_160

In Sleep_190

In Sleep_210